Voda na Zemi
Zem nie je jediným miestom v našej slnečnej sústave, kde sa nachádza voda.
Gejzíry, ktoré chrlia vodné pary na mesiaci planéty Saturn -
Encelade, naznačujú existenciu tekutej vody tesne pod popraskaným
povrchom, zatiaľ čo oceán pod zmrznutou kôrou Jupiterovej Európy by
mohol obsahovať viac ako dvojnásobok vody v porovnaní s našou
planétou.
Žijeme na planéte pokrytej vodou. Voda existuje na Zemi preto, že
naša atmosféra bráni kvapaline, aby unikla preč do kozmického
priestoru alebo aby ju rozložilo slnečné žiarenie. Inde sa väčšinou
vyskytuje v podobe ľadu, napríklad na póloch Marsu a v trvale
zatienených kráteroch na Merkúre. Napriek tomu na niektorých
miestach, ktoré by mohli byť 15-krát väčšie ako moria na zemi,
napríklad rezervoáre na Saturnovom mesiaci Titan, by amoniak a
ďalšie chemické látky mohli znižovať bod mrazu a udržiavať slané
oceány.
Množstvo vody na Zemi sa v jej histórii nezmenilo. Voda, ktorú pili
dinosaury pred miliónmi rokov, je tá istá, ktorá dnes padá z oblohy
ako dážď. Prirodzenou zmenou skupenstiev vody tu máme nepretržitý,
milióny rokov prebiehajúcu kolobeh vody. Voda je život. Naše telo
je z 2/3 tvorené vodou rovnako ako táto planéta, naše telesné
tekutiny sú rovnako slané ako oceán.
97,5 % vody na Zemi je slaná voda, z toho zhruba 1% tvorí voda
brakická, teda poloslaná podzemná voda.
Iba 2,5% vody na Zemi tvorí sladká voda. Toto malé percento
predstavuje 35 miliónov biliónov litrov vody. Z toho 69,6% je
zamrznutých v ľadovej a snehovej pokrývke, ľadovcoch a v trvale
zamrznutej pôde. Zvyšok je povrchová a podzemná voda v kvapalnom
skupenstve. 30,1% sladkej vody na našej planéte tvorí práve
podzemná voda. Jej zdrojom sú prevažne dažďové zrážky, ktoré
vsiaknu do pôdy a zapĺňajú dutiny a póry vo vrstvách piesku, štrku
a priepustných hornín. Podzemnú vodu nájdeme takmer všade a v
rôznej hĺbke. Podzemná voda sa môže dostať na povrch v podobe
prameňov. Je to zdroj mnohých riek. Iba 0,3% sladkej vody na Zemi
tvoria jazerá, rieky a mokrade.
