Kyslík a šport
Kyslík je základnou ľudskou potrebou. Bez jedla vydrží človek niekoľko týždňov, bez vody niekoľko dní, ale bez kyslíku vydrží organizmus len pár minút.
Spravidla do piatich minút bez prísunu kyslíku dochádza k ohrozeniu
životných funkcií organizmu. Kyslík sa dostáva do tela prevažne
dýchaním cez pľúca, malú časť vstrebáva telo aj pomocou pórov v
pokožke. Pri normálnej dychovej frekvencii 16 vdychov za minútu je
tepová frekvencia 60-70 tepov za minútu, ale pri fyzickej námahe
alebo niekedy aj pri psychickom strese sa potreba kyslíku
zvyšuje.
Pri športovom výkone potrebujú veľké množstvo kyslíku k svojmu
fungovaniu všetky svaly, vrátane srdcového. Telo je však schopné
prijímať a zužitkovať kyslík len obmedzene. Ak je športový výkon
tak náročný, že behom dýchania nie je prísun kyslíku dostatočný, je
nevyrovnaný i prísun kyslíku do svalových tkanív. Sacharidy
(uhľohydráty) sa úplne neštiepia a vytvára sa kyselina mliečna. Pri
vyššej koncentrácii kyseliny mliečnej v krvi sa svaly presycujú.
Lepšie prijímanie a využiteľnosť kyslíka môžeme ovplyvniť
predovšetkým tréningom, kedy sa organizmus adaptuje na zvýšené
fyzické zaťaženie a je potom schopný zužitkovať kyslík lepšie.
Dôležitý je aj fakt, že zvýšená potreba kyslíku nekončí v okamihu
prerušenia či ukončenia zaťaženia organizmu. Spotreba energie
svalových buniek a tým teoreticky aj celého organizmu síce poklesne
na hladinu pokoja, ale pretože orgány dýchania, krvného obehu a
ďalšie, ktoré sa podieľajú na zabezpečení práce svalov, pracujú s
určitou zotrvačnosťou, pokles úrovne ich činnosti je iba pozvoľný.
Konkrétnymi prejavmi toho je pretrvávanie zvýšenej frekvencie
srdcovej činnosti, frekvencia a hĺbka dýchania a hlavne spotreba
kyslíku. Toto zvýšené množstvo kyslíku, ktoré presahuje momentálne
nároky organizmu, nazývame kyslíkový dlh.
